Oproti sebe

Stáli oproti sebe a napriek tomu sa nevideli. Jeden vystrel ruku a dotkol sa vzduchoprázdna.
Druhý sa pohodlne usadil do tureckého sedu a spieval si veselú pesničku. Okolo prechádzal zhrbený deduško a palicou medzi nich nakreslil srdce.
Ani jeden ten obraz nevnímal.
Prvý mával naďalej rukou a druhý si veselo nôtil.
Zrazu sa zablyslo a blesk udrel do stredu srdca.
Ostal len čierny pás z piesku. Obidvaja sa pobrali preč opačným smerom ...

Slepí a čierni

Bolo piatok trinásteho a chlap s cigaretou v ústach hasil požiar. Čierny slepý kocúr sa obtieral okolo jeho ľavej nohy a občas prebehol cez cestu. Ľudia sa tvárili, že ich mravčanie slepého tvora netrápi.
Muž vykrikoval oplzlé slová na deti, ktoré sa hrali so zápalkami na zhorenisku.
Štípali ho oči od neustáleho dymu a tak hodil cigaretu do pahrebiska.
Deti zvýskli od hrôzy a kocúr im vyškriabal obidve oči.
Zrazu boli všetci slepí a čierni ...
Chlap si stiahol šiltovku do tváre a spokojne odkráčal.

Bez strachu

Mať nôž na krku a necítiť strach.
Len chlad ostrej čepele pripomína nenávratno. Odráža sa v nej bezmocnosť a krutosť vraha. Alebo je to vykúpenie ? Pomalé ťahy nacvičenej ruky.
Krv sa podobá na víno. Paradox alebo zámer ? Mdloby nechcú zahnať zradu.
Vrah nečaká, odchádza akoby sa mu hnusil vlastný osud. Obeť krváca a nad jej hrobom tancuje anjel valčík s diablom. Vymodlené blúznenie dáva chvíli vážnosť. Nôž padol na zem a so šelestom záhrobia sa dvere zavreli ...

Májový dážď

Zabudol na pomoc, ktorá prišla v podobe májového dažďa.
Kvapky mu pozmývali škvrny na nose. Mal ich tam sedem.
Presne ako hriechov.
Jemu to nepripadalo zvláštne, ale obete svoje príbehy vyplakali.
On sa cíti čistý. Škrny zmizli a s nimi aj jeho pocit viny. Možno všetko pochopil a odpustil si prešľapy. Obete ho stále kreslia do perín. Zabudol na pomoc. Mohla ho očistiť. Lenže jeho pamäť ho nepodržala. Nič nepočul, len sa krútil ako ranený had a vlastný jed mu otrávil svedomie. A májový dážď sa zmenil na mráz ...