Pominuteľnosť

Dusí sa a zároveň zapíja krémeš absintom. Začínajú sa na seba navzájom podobať.
Sú zelení a horkastí. Keď ich polejú vodou, zakalia sa a zožltnú.
Na vežových hodinách sa odtrhla veľká ručička. Zrazu nikto nevedel, kedy má chystať obed. A oni dvaja sa hrali na vojačikov. Striekali po sebe vyprchanú minerálku a obhadzovali sa koláčmi. Túto pseudo vojnu nikto nevyhrá. Iba, keby si vystrihol zo starých novín lietadlo. Ale kto by ho za to pochválil ?
Okolo veže sa nahromadil dav. Všetci dumali, ako teraz spoznajú poludnie.
Zrazu pribehlo malé vychudnuté dieťa a nastriekalo im do očí slzný plyn. Na okamih zabudli na svoju pominuteľnosť ...

Posledný súd

Drevené lavice, na ktorých sú vyryté príbehy lásky, smútku a nešťastia.
Sudca v umastenom talári a v zažltnutej parochni niečo potichučky mrmlal.
Nikto tomu nevenoval pozornosť. Zaujal ich malý nenápadný chlapík učupený v kúte. Spieval si pesničku o kamennom múre a v rukách držal oranžovú baretku.
Zraky upierali jeho smerom a prepočuli ortieľ sudcu. Keby ho počúvali, mohli sa poučiť. Namiesto toho sa pohoršovali nad čudnou pesničkou. Sudca nahnevane tresol kladivkom o stôl a odišiel. Nastalo ticho a zrazu si všetci uvedomili, že "Posledný súd" nebol posledný ...

Láska ...

Pozeral sa na ňu a jej stekali po líci višňové slzy. Rozpáleným jazykom vytváral na pokožke trblietavé slniečka.
Hladil ju po vlasoch a ona si pospevovala veselú pesničku.
V srdciach im tancovali pestrofarebné motýliky.
On zahrieval v krčahu medovkový čaj a ona žehlila čerstvo vypratú bielizeň. V celom okolí rozvoniaval jablkový závin.
Vanilka a klinčeky dodávali atmosfére nádych romantiky.
Spojené dlane a splynuté duše. V úsmeve bolo cítiť lásku sveta.
Ako v rozprávke ....