20. mája 2007
Májový dážď
Zabudol na pomoc, ktorá prišla v podobe májového dažďa.
Kvapky mu pozmývali škvrny na nose. Mal ich tam sedem.
Presne ako hriechov.
Jemu to nepripadalo zvláštne, ale obete svoje príbehy vyplakali.
On sa cíti čistý. Škrny zmizli a s nimi aj jeho pocit viny. Možno všetko pochopil a odpustil si prešľapy. Obete ho stále kreslia do perín. Zabudol na pomoc. Mohla ho očistiť. Lenže jeho pamäť ho nepodržala. Nič nepočul, len sa krútil ako ranený had a vlastný jed mu otrávil svedomie. A májový dážď sa zmenil na mráz ...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
10 komentárov:
tak desivo zvláštne... veci medzi riadkami zostávajú nevypovedané. držím palce do ďalších postov.
veľmi dobre!
az ma zamrazilo..
pekne napisane...
Svetielkujuca : dakujem, v zivote ostava vela veci nevypovedanych....
Femma : dakujem
Arwen : dakujem
ano, to je trefne - desivo mrazive-:(
hm a ten kontrast s majovym dazdom...
zvlastne a pekne napisane!!
on sa citi cisty... ake uderne
Motýľ : ďakujem
Natalie : ako jeho čistota ...
Zverejnenie komentára