20. mája 2007

Májový dážď


Zabudol na pomoc, ktorá prišla v podobe májového dažďa.
Kvapky mu pozmývali škvrny na nose. Mal ich tam sedem.
Presne ako hriechov.
Jemu to nepripadalo zvláštne, ale obete svoje príbehy vyplakali.
On sa cíti čistý. Škrny zmizli a s nimi aj jeho pocit viny. Možno všetko pochopil a odpustil si prešľapy. Obete ho stále kreslia do perín. Zabudol na pomoc. Mohla ho očistiť. Lenže jeho pamäť ho nepodržala. Nič nepočul, len sa krútil ako ranený had a vlastný jed mu otrávil svedomie. A májový dážď sa zmenil na mráz ...

10 komentárov:

svetielkujúca povedal(a)...

tak desivo zvláštne... veci medzi riadkami zostávajú nevypovedané. držím palce do ďalších postov.

femma povedal(a)...

veľmi dobre!

Anonymný povedal(a)...

az ma zamrazilo..
pekne napisane...

Astra povedal(a)...

Svetielkujuca : dakujem, v zivote ostava vela veci nevypovedanych....

Astra povedal(a)...

Femma : dakujem

Astra povedal(a)...

Arwen : dakujem

motýľ povedal(a)...

ano, to je trefne - desivo mrazive-:(
hm a ten kontrast s majovym dazdom...
zvlastne a pekne napisane!!

natalie povedal(a)...

on sa citi cisty... ake uderne

Anonymný povedal(a)...

Motýľ : ďakujem

Anonymný povedal(a)...

Natalie : ako jeho čistota ...