20. júna 2007
Pominuteľnosť
Dusí sa a zároveň zapíja krémeš absintom. Začínajú sa na seba navzájom podobať.
Sú zelení a horkastí. Keď ich polejú vodou, zakalia sa a zožltnú.
Na vežových hodinách sa odtrhla veľká ručička. Zrazu nikto nevedel, kedy má chystať obed. A oni dvaja sa hrali na vojačikov. Striekali po sebe vyprchanú minerálku a obhadzovali sa koláčmi. Túto pseudo vojnu nikto nevyhrá. Iba, keby si vystrihol zo starých novín lietadlo. Ale kto by ho za to pochválil ?
Okolo veže sa nahromadil dav. Všetci dumali, ako teraz spoznajú poludnie.
Zrazu pribehlo malé vychudnuté dieťa a nastriekalo im do očí slzný plyn. Na okamih zabudli na svoju pominuteľnosť ...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
Na okamih zabudli na svoju pominuteľnosť a snažili sa zachrániť si život.
Astra, ako ti môžu napadnúť také krá
sne a záhadné myšlienky! dá sa to naučiť?
Femma : Ja neviem, ci sa to da naucit. Staci sa len pozorne divat...
Zverejnenie komentára