Stála bez pohnutia a nemo sa dívala na oblohu. Obraz pred ňou ju úplne paralyzoval. Videla dotyk neba a nekonečna. Dávno túžila po tejto chvíli a zrazu sa nevie rozhodnúť. Prečo má strach a prečo nedokáže vystrieť ruku a otvoriť dlaň?
Otázky jej prehlušili vlastné myšlienky.
Čítala o tom, počula rozprávať zainteresovaných. A napriek tomu neverila. Bola ako Tomáš, tiež potrebovala dôkazy. Teraz je tu a ona upadla do apatie. Alebo len vychutnáva ten zvláštny pocit, ktorý jej bráni urobiť krok a prehovoriť.
Časté pochybnosti jej otravovali myseľ a postupne padala do priepasti deštruktívnosti. Šepoty zatratených dám jej nedávali spávať. Budovala si peklo v srdci. A na čo? Niekde v hĺbke duše cítila, že to musí zastaviť. Inak zomrie. Nie fyzicky. Citovo. Teraz tu stojí a so slzami v očiach pozerá príbeh vlastnej beznádeje. Beznádeje, ktorú si masochisticky tvorí.
Je čas spáliť projekty a odpustiť si svoje zlyhanie v odpustení.
Zobrala sklenú fľašu s nápisom ZMAZANÉ a zahodila ju ďaleko za seba.
Zostáva len nájsť v sebe tú silu a neobzrieť sa. Každým obzretím skamenie kúsok srdca a s kamenným srdcom sa ťažšie dýcha ...
.... A Anjel sa spokojne usmial a rozplynul sa do večnosti. Zase má na chvíľu "dovolenku".
3 komentáre:
toto anjelské poznanie lahodí mojej duši, príbehy s dobrým koncom mám rada, aj keď v živote ich nebýva veľa...
teším sa na ďaľšie poznania:-)))
Diky Femma :-)
Aké prenádherné pocity...!
Zverejnenie komentára